- Ubytovanie Zakopané, Apartmány, Penzióny Zakopané, Ubytovanie Zakopané, Izby Zakopané

Nosal, Šimošková poľana (Polana Szymoszkowa), Gubałówka a Harenda. Inou športovou atrakciou je komplex skokanských mostíkov pod Krokwou, tatranského kopca s mostíkom Wielka Krokiew, kde v januári sa konajú preteky v skoku na lyžiach. Aquapark na Antałówke Aquapark na Antałówke využíva geotermálne zdroje. Najväčšou atrakciou vodného parku je šmykľavka „zelená“ s dĺžkou 167 metrov. Okrem toho sa tu nachádzajú bazény, jacuzzi, bazénik pre deti a horský potok. V budove je tiež kolkáreň s výhľadom na komplex bazénov. Galéria Władysława Hasiora (Galeria Władysława Hasiora) ul. Jagiellońska 18b tel.č.: (+48) 18-20-668-71, otvorená: streda - sobota 11.00 - 18.00 nedeľa 9.00 – 15.00 Budova bola odovzdaná umelcovi Mestským úradom v roku 1985, ktorý zariadli si tu svoje ateliér. Sám navrhol celý interiér a vytvoril požadovanú atmosféru, teda sama galéria stala sa už jeho dielom. Władysław Hasior väčšinu svojho života bol zviazaný so Zakopanom. Jeho tvorba je považovaná za veľmi poľskú a spojenú s Podhalom, a on sám za najoriginálnejšieho súčasného poľského umelca. Jeho práce sú často šokujúce a provokatívne. Tatranská stanica Tatranského spolku (Dworzec Tatrzański Towarzystwa Tatrzańskiego) ul. Krupówki 12 Dávnejšie známy ako Tatranský dvor (Dwór Tatrzański), začiatočne bol drevenou budovou postavenou v roku 1881 Tatranským spolokom podľa návrhu architekta Karola Zarembu. Objekt bol slávnostne otvorený 30. júla 1882. Nachádzali sa v nej kancelárie Spolku, tanečné sale, miestnosti pre dámy a panov aj knižnicu s čitárňou. V budove boli organizované zhromaždenia, zábavy, divadelné predstavenia, koncerty a prednášky. Bol to prvý „Dom kultúry“ v Zakopanom. Vystúpovali tu okrem iných: Stanisław Barcewicz, Helena Modrzejewska, Mieczysław Karłowicz, Fritz Kreisler, Ignacy Jan Paderewski, Henryk Sienkiewicz, Aleksander Michałowski. Počas karnevalovej zábavy 21. januára 1901 budova úplne zhorela. Dôvodom požiaru bol výbuch olejovej lampy. V roku 1902 však bolo rozhodnuté budovu vystaviť znova už ako murovaný dom, a v dôsledku toho o rok bola otvorená opätovne. Bola to jedna z prvých murovaných budov v zakopanským štýle. Boli tam kancelárske miestnosti, izby pre hosti, klubová sála aj spojené dve knižnice – knižnica Tatranského spolku a verejná (v rokoch 1914 – 39). Nachádzala sa tam tiež reštaurácia, ktorá sa stala obľúbeným miestom stretnutí umelcov a horolezcov v medzivojnovom obdobi. Pred 2. Svetovou valkou vznikol aj pseudovedecký humoristický klub „Institutum Bronscianum”. Dnes v budove sa nachádza sídlo Predstavenstva Poľského Turistického Združenia (PTTK), kancelárie pobočky PTTK v Zakopanom, Turistický servis (Biuro Obsługi Ruchu Turystycznego), Kruh tatranských sprievodcov (Koło Przewodników Tatrzańskich) a Speleologický klub (Speleoklub). Zaujímavý je názov objektu. Začiatočne bol používaný názov „Dwór Tatrzański”, a keď bol postavená murovaný dom vznikol nový názov „Dworzec Tatrzański” od ruského slova „dwariec”, ktoré znamená palác („dwór”). Je to dokonalý príklad výpožičky z ruštiny. Reštaurácia „U Wnuka” ul. Kościeliska 8 Budova dnešnej reštaurácie „U wnuka“ je jedna z najstarších, aké sa nachádzajú na Kościeliskej ulici v Zakopanom. Bola ona postavená v roku 1850 bratom Sabału – Józefom Krzeptowskim. Je tiež pouvažovaná za prvý poschodový dom v Zakopanom. To tu fungovala prvá pošta, obchod, knižnica aj prvé kasíno Tatranského spolku. V obdobi, keď bol tento dom strediskom kultúry prichádzali tu okrem iných: Tytus Chałubiński, Jan Kasprowicz, Helena Modrzejewska, Władysław Orkan, Wincenty Witos, Walery Eliasz, Kazimierz Przerwa-Tetmajer, gen. Józef Haller. 4.marca roku 1904 vo vtedajšej krčme bola založená najdôležitejšia regiónalna organizácia na Podhalu – Spolok Horali (Związek Górali), ktorý sa potom premenil v Spolok Podhalán (Związek Podhalan). Od roku 1907 funguje známa reštaurácia založená známym reštaratérom z Lvova Janom Wnukom. Wnuk, ktorý prišiel do Zakopaného, aby varil Henrykovi Sienkiewiczovi, stvoril jeden z najznámejších gastronomických podnikov v Zakopanom a obľúbené miesto stretnutí horali z celého Podhala. V tomto dome sa narodilo 6 deti manželstva Wnukovcov, medziiným Włodzimierz Wnuk – známy spisovateľ a autor mnohých diel s podhalanskou tématikou. V roku 1990 získal Literárnu cenu Zakopaného (Literacka Nagroda Zakopanego), zomrel v roku 1992 a bol pochovaný na starom cintoríne.